|
|
|
| Aj
oni patria do histórie... |
| Futbal |
Organizovaný futbal sa začal v Košiciach v roku 1903 a tešil sa veľkej obľube. Po druhej svetovej vojne k rozmachu futbalu prispeli v značnej miere aj železničiari. Futbalový klub ŠK Železničiari začal vyvíjať činnosť na jar v roku 1946. Posilnenie hráčskeho kolektívu nastalo hneď v prvom roku existencie oddielu po zlúčení ŠK Sparta Košice. Na prvom veľkom úspechu sa podieľali hráči: Nepko, Fazekaš, Pollák, Greškovič a ďalší. Družstvo vyhralo oblastné majstrovstvá a na kvalifikáciu s Trnavou ich nepripustili, pretože Košice v I. lige mali už jeden celok, vtedajšie smernice to nedovoľovali. Najväčší úspech zaznamenali hráči Dynama ČSD v roku 1951, keď v I. celoštátnej lige obsadili 3. miesto a pred ním majster NV Bratislava a Sparta Praha mali len lepšie skóre.
Po veľkom vypätí fyzickom i psychickom sa v ďalších rokoch už tak nedarilo a v roku 1954 sme vypadli z I. ligy. V II. lige a divízii Lokomotíva bojovala so striedavými úspechmi. Konečne v roč. 1964/65 sa podarilo nášmu kolektívu vrátiť do I. ligy. Pre mužstvo to bola veľmi ťažká úloha a hrozbu zostupu sa podarilo odvrátiť až v poslednom kole, v zápase so Spartou naši zvíťazili 3:1. V tomto období dres s bielo-modrými farbami obliekali takí vynikajúci jednotlivci, ako Schroif, Bomba, Scherer. V období 1965-1971 najlepšie umiestnenie dosiahlo mužstvo pod vedením trénera Milana Moravca v sezóne 1969/70, keď skončilo na 6. mieste. Najväčší úspech futbalisti dosiahli v druhej polovici 70. rokov, keď dva razy vyhrali Slovenský i Československý pohár. V I. lige skončili na 3. mieste a úspešne štartovali v medzinárodnej súťaži Interpohár. Ladislav Józsa sa stal tri razy kráľom strelcov v I. lige. Úspešný štart v európskych pohárových súťažiach PVP a UEFA prilákal na náš štadión značnú divácku kulisu, veď len na zápase Lokomotíva Košice – AC Milano v roku 1978 sa v hľadisku tiesnilo takmer 35 tisíc divákov. Kolektív naďalej pokračoval v dobrých ligových výsledkoch a v roku 1986/87 vypadol z I. ligy a postupne sa prepadol až do III. ligy. |
 |
V radoch futbalového oddielu hrali mnohí reprezentanti, ktorí sa pričinili o dobré meno našej republiky. Ján Kozák 55 krát obliekol reprezentačný dres ČSSR – účastník ME 1976, 1980 a MS 1982, Jozef Móder má na konte 17 štartov v reprezentácii, bol členom víťazného mužstva na ME 1976 v Belehrade, Stanislav Seman olympijské zlato v roku 1980 v Moskve, Anton Flešár bol reprezentantom ČSSR, účastníkom MS v Mexiku.
Popri kvalitnej práci s dospelými Lokomotíva vynikala i v práci s mládežou. V roku 1951 dorastenci získali titul majstra ČSR a v tom čase jeho dres obliekali Cestický, Felszeghy, Pintér, Kánássy, Kozák, Mravec, Lenárt, Švarc a ďalší, neskôr vynikajúci hráči. V roku 1953 sme titul obhájili. Pod vedením trénera Františka Fecka sa tento titul podarilo opätovne získať v roku 1960 a neskôr v roku 1971.
Futbalový klub Lokomotíva Košice sa stal od r. 1990 samostatným právnym subjektom. |
|
Lyžovanie |
Oddiel patril v našej TJ medzi najstaršie - vznikol už v roku 1946. Spočiatku sa jeho členovia sústredili na rekonštrukciu zničených a poškodených chát v okolí Košíc, neskôr na budovanie zjazdovky s vlekom v Čermeli, ktorá mala dokonca aj umelé osvetlenie.
Okrem budovateľských aktivít však nezabúdali na športovú činnosť. Skúsenejší a vekovo starší pretekári Ing. Ujec, Ing. Beaufort, Dr. Ferenci postupne prechádzali na trénersku činnosť, tu pôsobilo niekoľko kvalitných pretekárov – K. Ondruš, Kollár, Ferenciová, Mitríková, Moflárová. V tom čase vynikajúca liaheň košického zjazdového lyžovania bola svojimi úspechmi známa nielen doma, ale aj v zahraničí. Zaslúžili sa o to predovšetkým Attila Mitro, viacnásobný akademický majster ČSSR, majster Slovenska a čs. reprezentant, Peter Kunštadt, dorastenecký majster ČSSR, Alexander Černochovský, člen reprezentačného družstva ČSSR, Miškolczy, Holovská, Kunštadtová, L. Čáni ml.-dorastenecký majster ČSSR, L. Gorgoš, Voščeková, Holovský. Oddiel posilnil aj príchod na vysokoškolské štúdia do Košíc odchovancov tatranskej lyžiarskej školy, medzi ktorými bol aj prof. Ing. Juraj Sinay, DrCs., ktorý po skončení aktívnej činnosti sa stal úspešným trénerom akademickej reprezentácie ČSSR a lyžiarov Slávie VŠT. Za dosiahnutými výsledkami bolo vidieť aj obetavú prácu funkcionárov L. Čániho, J. Krcha, prof. MUDr. Kunštadta, V. Mitra.
Po zlúčení TJ Lokomotíva s TJ VSŽ prišli noví funkcionári na čele s Ing. Ivanom Rexom, ktorý sa stal predsedom oddielu. Nový výbor sa okrem výchovy najmladších pretekárov začal intenzívne venovať investičnej činnosti – výstavbe nového vleku v Čermeli, lyžiarskym základniam na Dedinkách, Jahodnej a Zlatej Idke. Po rozdelení TJ Lokomotíva VSŽ na dva samostatné subjekty lyžiarsky oddiel prešiel do TJ VSŽ, časť členov – vysokoškolákov odišla do Slávie VŠT. |
| Tenis |
| Iba niekoľko mesiacov po založení ŠK ŽELEZNIČIARI vznikol aj tenisový oddiel. Jeho prvými členmi boli železničiari a ich rodinní príslušníci. Na jednom prenajatom dvorci sa schádzali Ing. Kijašev, J. Boroš, Ing. Eštefanyi, Ing. Fričovský, Kmetz, Šoltész, Svetlíková, Schérerová, Kravcová, Varga a ďalší. V roku 1955 sa v Petrovom sade podarilo zriadiť 3 vlastné dvorce. Potom prišlo obdobie ďalšej generácie, ako Karola Hingisa – otca súčasnej svetovej tenisovej hviezdy najväčšej veľkosti, Zoltána Palaščáka, Pavla Likéra, Milena Urbana (zároveň prvoligového futbalistu), Júliusa Bacsu, M. Draškovičovej, bratov Jantošovičovcov, Ambróza. |
 |
Družstvo dospelých bolo v rokoch 1958-1962 účastníkom II. ligy. Medzi opory družstva patrila aj Zuzana Jurčáková – Urbanová, ktorá rovnako dobre, resp. ešte lepšie hrávala aj „malý“ tenis, teda stolný. Karol Krizso sa zúčastnil dvoch európskych šampionátov železničiarov USIC (1962 vo Švédsku, 1964 vo Francúzsku) a mal veľký podiel na tom, že čs. reprezentácia obe majstrovstvá vyhrala.
Prišli roky spoločnej existencie s členmi a oddielmi bývalej TJ VSŽ a toto zlúčenie tenisu v Košiciach rozhodne prospelo. Aj po rozdelení tenis v Lokomotíve neprestal existovať. Naopak, vytvorila sa veľmi súdržná skupina, ktorá po dokončení dvorcov
v Čermeli hrávala skutočne v domácom prostredí. Tibor Varga, Ing. Pajtáš, ale predovšetkým otec a syn – Ing. Július Bandler
a Ing. Peter Bandler boli tí, ktorí železničiarskemu tenisu venovali takmer celý svoj voľný čas. |
| Basketbal |
Po II. svetovej vojne sa Košice stali známe veľkým záujmom mládeže o tento šport, ktorému počtov registrovaných hráčov na celom svete patrilo určitý čas prvenstvo aj pred futbalom a ďalšími odvetviami. V roku 1946 pri ŠK ŽELEZNIČIARI vznikol v poradí štvrtý košický basketbalový oddiel, pri zrode ktorého stáli Ferdinand Andreánsky,
Ján Bartečko a Vojtech Kušnír.
Po niekoľkých mesiacoch existencie sa oddiel zlúčil s basketbalistami ŠK Sparta Košice a družstvo mužov už v nasledujúcom roku vyhralo východoslovenskú divíziu a postúpilo do Slovenskej ligy. V r. 1949 muži pod názvom ŠK DYNAMO ČSD KOŠICE bojovali v celoštátnej lige a dorastenky o rok neskôr, teda v r. 1950, získali tituly majsteriek Slovenska a ČSR. Bol to prvý titul v kolektívnom športe pre našu TJ v rámci ČSR. O tieto veľké úspechy sa zaslúžil tím v zložení: Bédova-Filgasová, Čelovská, Krenická, Élešová, Simonyiová, Lešková-Šostáková, Moravčíková, Rokická, Grígerová a Sokolovičová. Družstvo mužov pod vedením trénera Jána Hluchého vyhralo trikrát Slovenský pohár. |
| Po reorganizácii čs. telesnej výchovy pôsobili v Košiciach tri oddiely: Slávia, Spartak a Lokomotíva. Na čele Lokomotívy stál od r. 1952 F. Andreánsky, v ďalších rokoch vo funkcii predsedu pôsobili O. Povolný, Ž. Szatmáry, Š. Poór, Ľ. Bruňanský, M. Hajdučko, J. Mihók, J. Jakubov, B. Jusko a ďalší. Od r. 1951 družstvo žien štartovalo v celoštátnej lige so striedavými úspechmi. Najväčšie zaznamenalo pod vedením trénera G. Dajku v rokoch 1977-80, keď obsadilo štvrté a neskôr druhé miesto, vyhralo Slovenský pohár a štartovalo v najvýznamnejšej európskej klubovej súťaži – v Pohári Ronchetiovej. Na svojom konte malo aj ďalšie vynikajúce výsledky a výkony na majstrovstvách Európy železničiarskych celkov – USIC, ktoré dvakrát vyhralo a viackrát získalo medailové umiestnenia. V tomto najúspešnejšom období železničiarskeho ženského basketbalu káder družstva tvorili: Bartošová, Blažeková, Liptáková, Hrabovská, Jindrová, Kalináčová, Karabelošová, Krajšová, Koppová, Hapalová, Gregová, vedúcou družstva bola M. Erdösová. |
|
V bohatých dejinách basketbalu pod materskou strechou Lokomotívy vyrástli mnohí reprezentanti a reprezentantky, ktorí dostávali príležitosť aj na najvyšších svetových a európskych podujatiach. V r. 1993 predovšetkým z ekonomických dôvodov došlo k zlúčeniu basketbalových oddielov žien VSS a Lokomotívy, pričom družstvo žien v najvyššej súťaži štartovalo pod názvom VSS Lokomotíva. Žiaľ postupom času celá ťarcha zostávala na pleciach iba Lokomotívy a tak došlo k ďalšej reorganizácii, vznikla BK Lokomotíva Delta Management, pričom tento klub existoval aj pri aktívnej pomoci TJ Lokomotíva až do roku 1998.
Mužský basketbal TJ Lokomotíva, ktorý mal za sebou bohatú i úspešnú tradíciu skončil v roku 1972 účasťou nášho mužstva v krajských majstrovstvách, v ktorých po skončení súťažného ročníka obsadili v konečnej tabuľke 2. miesto. Stalo sa tak v čase, kedy v najvyššej národnej súťaži štartovali tri košické tímy – Slávia VŠT, VSŽ a Slávia UPJŠ. V záujme zjednotenia síl i kvality sa TJ Lokomotíva po sezóne 1971-72 vzdala svojej mužskej basketbalovej zložky a hráči podľa záujmu i vlastného želania prešli do ďalších tímov, dorastenecké družstvá do Slávie VŠT. |
| Judo |
 |
Oddiel vznikol v roku 1955 a za pomerne krátky čas od svojho vzniku konkuroval najlepším družstvám v republike. Viacerí pretekári ako Mgyarovci, Kaán, Tóth a ďalší dosiahli niekoľko pozoruhodných úspechov. V roku 1958 založili družstvo žien. Tituly majstrov ČSSR získali Tóthová, Glaubicová, Demčáková, Polončáková, Zelenayová, Tordová a Ujjobagyová. V roku 1970 prešli do TJ Slávie VF. Ďalej ostali v oddiely len dorastenky a ženy.
Oddiel má od roku 2001 pozastavenú činnosť. |
| Cyklistika |
Oddiel vznikol medzi prvými v našej telovýchovnej jednote v roku 1947. Na jeho založení sa podieľali Fekete, Tarnóczy, Kravenda, Valigovský, Skultéty, Nagy, Rožek, Zimányi, Erdös a ďalší. Ich zásluhou ožila cyklistika v Košiciach. Pozoruhodné výsledky dosiahli Tarnóczy, Škultéty, Valigovský, Majerník, Fecko. Rožek, Kolibár, Vysokai, Široký, Tóth, Duplinský, Mráz, Fische, Vatala, Juhár, Brutovský a ďalší.
Najväčší úspech v histórii cyklistického športu v cyklokrose dosiahol Peter Hric, ktorý ako juniorský reprezentant získal medailu na majstrovstvách sveta a v seniorskej reprezentácii viackrát vyhral preteky Svetového pohára a úspešne reprezentoval na majstrovstvách sveta v cyklokrose.
Od roku 2001 má oddiel pozastavenú činnosť. |
|
| Kolky |
Činnosť oddielu sa datuje od roku 1946. Jeho zakladateľmi boli Rudolf Witkovský st. a Július Révay.
Muži v najvyššej národnej súťaži štartovali od roku 1977, potom však museli zo SNL vystúpiť, nakoľko v tom čase ešte nemali štvordráhovú kolkáreň, ktorá bola podmienkou účasti v I. SNL. Nová moderná kolkáreň sa stala domovom nášho oddielu až v roku 1981, čo malo vplyv na kvalitatívne výkony. Muži sa striedavo pohybovali medzi Extraligou a II. ligou. |
 |
Po roku 1961 kedy už Lokomotíva mala vlastné kolkárske priestory v Čermeli sa oddiel rozšíril o ženskú a mládežnícku zložku. Kolkárky Lokomotívy sa stali priekupníčkami ženského kolkárskeho športu v celom východoslovenskom regióne. Už v roku 1959 sa stala Štefánia Lenková majsterkou ČSR jednotlivkýň. Kuriozitou bolo, že v tých rokoch nebola pravidelná dlhodobá súťaž ženských družstiev, preto Lokomotíva štartovala v krajských súťažiach mužov. V roku 1991 sa ženy prebojovali do najvyššej československej súťaže, po roku z I. ligy vypadli, avšak v ďalšom súťažnom ročníku vyhrali kvalifikáciu a tá im zabezpečila účasť v novovytvorenej I. kolkárskej lige žien v rámci samostatnej SR. |
Medailové úspechy na najvyššej úrovni z majstrovstiev SR a ČSSR získali od čias titulu Lenkovej: K. Witkovská, M. Repaská, G. Witkovská, J. Múčka, E. Porochnavcová, B. Pivovarníková, Z. Pivovarníková, J. Galajdová, R. Foltín, L. Witkovský ml.
V šesťdesiatych rokoch začala systematická starostlivosť o výchovu mladých, ktorá priniesla svoje výsledky v podobe medailových umiestnení na majstrovstvách ČSSR a SSR. Niektorí z najlepších štartovali na významných svetových podujatiach vo svojich vekových kategóriách, v roku 1991 B. Pivovarníková bola na MS juniorov v dvojiciach šiesta.
Oddiel ukončil činnosť v roku 2003. |
| Hádzaná |
| Hádzanársky oddiel v našej TJ založili v roku 1952 pod vedením O. Švehlíka žiaci priemyselnej školy strojníckej a elektrotechnickej a prebojoval sa až do II. ligy. Chýbali však funkcionári, neskôr aj tréneri a tak v roku 1960 družstvo zo súťaže vypadlo, ale o rok sa opäť do II. ligy vrátilo. V roku 1960 však ženy vyhrali krajské majstrovstvá, ale do vyššej súťaže nepostúpili. Po dvoch rokoch oddiel takmer zanikol, kritické obdobie prežívala mužská zložka, ktorá sa neskôr zrušila a činné ostali iba ženy, ktoré v sezóne 1969/70 bojovali v Slovenskej národnej lige. Oddiel vychoval nejednu kvalitnú hráčku, tie však sa rozpŕchli do prvoligových kolektívov v celej republike. Hádzaná však navždy ostane v Košiciach zapísaná do dejín TJ Lokomotívy Košice, pretože práve jej zásluhou sa tento šport udomácnil aj druhom najväčšom slovenskom meste. |
| Jazdectvo |
| Vďaka oddaného patriotovi tohto portu Ľudovítovi Benickému, vtedajšiemu predsedovi TJ, bol v roku 1957 založený jazdecký oddiel našej jednoty. S vynikajúcimi trénermi a pretekármi sa dosahovali aj výrazné úspechy. Pretekári ako Sütö, Kanislay, Horváth, Gašpar, Glatz, Hojná, Moravec a ďalší prinášali domov medaily z majstrovstiev Česko-Slovenska i Slovenska, vrátane zlatých. V sedemdesiatych rokoch mal oddiel ešte veľa kvalitných pretekárov, ale hromadili sa mnohé najmä organizačné problémy, ktoré viedli k zániku oddielu. |
|
| Krasokorčuľovanie |
| Krasokorčuliari začínali v roku 1957 na prírodnom ľade v Petrovom sade. Až o dva roky neskôr otvorili v Košiciach zimný štadión s umelou ľadovou plochou. Zakladateľmi oddielu boli Száraz, Starý a Komáromy. Vďaka obetavým pracovníkom a trénerom vyrastali v Košiciach nádeje krasokorčuľovania najmä z radov dievčat – Töcziková, Blažeková, Charvátova. Po prevzatí zimného štadióna do správy TJ VSŽ prešiel do tejto jednoty aj celý krasokorčuliarsky oddiel. |
| Kulturistika |
| Kulturistický oddiel Lokomotívy vznikol v roku 1965 z iniciatívy O. Bánka a A. Neveziho. Tento oddiel za svojho krátkeho účinkovania v Lokomotíve patril medzi najagilnejšie oddiely. V čase najväčšieho rozkvetu kulturistiky v TJ Lokomotíva oddiel po vzájomnej dohode prešiel do TJ VSS Košice. |
| Ľadový
hokej |
Životnosť oddielu v našej TJ nebola dlhá, vznikol v roku 1955. Výkonnosť družstiev stúpla až po dobudovaní umelého klziska. V roku 1960 Lokomotíva bola majstrom kraja, ale v kvalifikácii o postup do II. ligy neuspela. V A-mužstve pôsobili predovšetkým vojaci základnej služby a z neho vznikla v sezóne 1962-63 VTJ Dukla. Do Dukly prešla väčšina funkcionárov Lokomotívy. Tá v ďalších sezónach hrala už iba v tieni Dukly a v roku 1963 sa aj hokej Lokomotívy spojil so železiarenským hokejom. Mužstvo patrilo medzi najlepšie tímy krajských majstrovstiev. Lokomotíva VSŽ sa v záujme netreštenia síl začala orientovať iba na výchovu talentov, čo robila veľmi dobre. Dorastenci sa v priebehu troch sezón prebojovali z krajských majstrovstiev do celoštátnej I. dorasteneckej ligy.
Po prevzatí zimného štadióna telovýchovnou jednotou VSŽ hokejový oddiel svoju činnosť oficiálne ukončil. |
| Ľahká atletika |
| Ľahkoatletický oddiel patril v minulosti v našej jednote medzi najúspešnej-šie. Významným medzníkom rozvoja košickej atletiky bolo zlúčenie dvoch najväčších košických jednôt v meste Dynama a ŠK Železničiarov v roku 1949. Naši atléti vytvorili celý rad slovenských rekordov. V roku 1950 náš pretekár Švábovský bol majstrom ČSSR v skoku do výšky. Naše farby úspešne reprezentovali atléti Verbo, Aboši, Šoltész, Mačák, Záhradník, Spišák, Karkus, Mitro a ďalší. Najväčším objavom bol Jozef Plachý, neskôr olympionik. V roku 1952 sa atletika sústredila v TJ Slávia VF. Napriek odchodu najlepších k vysokoškolákom meno železničiarskej atletiky nezaniklo, v tých rokoch predovšetkým zásluhou dorasteneckého majstra Česko-Slovenska G. Kládeka. |
| Moderná gymnastika |
| Oddiel vznikol v jubilejnom 20. roku existencie TJ Lokomotíva. Za všetkými úspešnými výsledkami stála trénerka a zakladateľka oddielu Margita Holzträgerová. O prvé úspechy na súťažiach sa postarali G. Holzträgerová, V. Sedláčeková, Z. Lemáková, D. Cselenyová a sestry Kovandové. Po tejto začínajúcej generácii prišla ďalšia, ktorú tvorili Dreveňáková, Hlásna, Markovičová, Hubertová. |
|
| Sánkovanie |
| Sánkarsky oddiel počas veľmi krátkej činnosti (vznikol v roku 1964) dosiahol niekoľko veľmi pekných úspechov. Začínajúci kolektív mal na tie časy veľmi dobré materiálne vybavenie, ktoré znieslo porovnanie aj so zahraničným. Pretekári dostali možnosť zúčastňovať sa na všetkých významných domácich podujatiach v ČSSR a tak sa oddiel prebojoval do II. sánkarskej ligy, ktorú vyhral. Medzi najlepších patrili dvojica Mistrík – Segedy, Novotný a Tichá. Jednou z prekážok bol každoročný nedostatok snehu v blízkosti Košíc a nebol ani dostatok skúsených pretekárov. Oddiel napokon so svojou činnosťou skončil. |
| Šach |
Oddiel vznikol až v roku 1963, v ďalšom roku mal oddiel zastúpenie v krajských majstrovstvách a začal sa pravidelne stretávať so zahraničnými družstvami. V oddieli sa venovali aj výchove najmladších adeptov. Z funkcionárov si slová uznania zaslúžili F. Hric, A. nagy a F. Deli. Po rozdelení Lokomotívy časť členov prešla do TJ VSŽ.
Oddiel však v roku 1992 prešiel do TJ Spoje Košice. |
| Šerm |
| Šermiari napriek úspechom v celoštátnom meradle sa dostali do organizačnej krízy a v roku 1956 prešli z bývalej Slávie do Lokomotívy. Pod odborným vedením dr. Pačenovského pokračovali vo veľmi úspešnej práci. Šermiari Lokomotívy patrili medzi najlepších v našej republikeIng. Širola sa stal štvornásobným majstrom ČSSR, medzinárodným akademickým majstrom a zároveň nositeľom ďalších titulov. Významné úspechy na domácich najvýznamnejších súťažiach žali sestry Rauchmannové, Hroch, Haltenbergerová, Lewith, Šafárik. V Košiciach začala veľmi úspešnú kariéru aj najlepšia šermiarka bývalého Česko-Slovenska, účastníčka OH 1972, 1976 a 1980 Katarína Ráczová-Lokšová. |
| Turistika |
Oddiel vznikol v roku 1954 a jeho prvým predsedom sa stal A. Ružbašan. Mužské, ženské i mládežnícke pretekárske skupiny na celoštátnych orientačných pretekoch získali víťazstvá až do roku 1963. Od roku 1961 do 1977 viedol odbor turistiky Ladislav Menyhért. Rady turistov sa postupne rozširovali, pri oddieloch pešej turistiky a mototuristiky vznikol oddiel vodákov a cykloturistov.
Od roku 1977 na čele odboru stáli A. Schlosár, F. Petráš, L. Soták a J. Kalapoš. Okrem pravidelnej účasti členov na letných aj zimných zrazoch, diaľkových etapových pochodoch a vrcholných akciách oddiel niekoľkokrát úspešne zorganizoval Mestský zimný zraz na Jahodnej v r. 1990 a 1991, Mestský letný zraz na Irmaseku v r. 1995, 23. Celoslovenský zimný zraz turistov KST v r. 1999 v Košiciach a mnohé ďalšie.
V roku 2003 sa oddiel na základe rozhodnutia Výročnej členskej schôdze osamostatnil. |
|
| Volejbal |
| Patril k prvým športom pod strechou ŠK Železničiari a pri jeho zrode stál športový nadšenec z radov železničiarov L. Medvecký. Koncom štyridsiatych rokov ešte neboli pravidelné súťaže na regionálnej úrovni a tak sa družstvá stretávali iba na sporadických turnajoch. Okrem ženských a mužských družstiev vznikli aj dorastenecké, ktoré tvorili najmä stredoškoláci zo stavebnej priemyslovky. Od roku 1963 po zlúčení TJ Lokomotívy s TJ VSŽ sa vytvorili kvalitnejšie kolektívy seniorov, ktoré na úrovni krajských majstrovstiev patrili medzi najlepšie. V tých časoch družstvo žien trénoval bývalý prezident SR Rudolf Schuster. Po rozdelení TJ Lokomotíva VSŽ oddiel prešiel kompletne do TJ VSŽ Košice. |
| Základná telesná výchova |
| Tento odbor v našej TJ nikdy nepovažovali za nevyhnutnú povinnosť, ako to žiaľ bývalo zvykom v telovýchovnom hnutí na Slovensku. V rámci tohto odboru sa podarilo skĺbiť niekoľko generácií vyznávačov aktívneho pohybu a zdravého spôsobu života. Pri zrode ZTV stáli manželia Buksanovci, P. Kustra, M. Schérerová a ďalší. Ani jedno spartakiádne vystúpenie sa nezaobišlo bez cvičencov z Lokomotívy. Členovia odboru ZTV vystupovali na rôznych telovýchovných akadémiách. Jediným problémom bol sústavný nedostatok voľných telocviční v meste. |
|
|
|
